Nie je to tak dávno, čo Prahu navštívil Justin Broadrick s projektom JESU ako predskokan spriaznených a obľúbených ISIS. Na vystúpenie JESU boli rôznorodé ohlasy a keď sa naskytla príležitosť zhliadnuť túto bezpochyby dôležitú osobnosť experimentálnej tvrdej scény v neďalekej rakúskej metropole, bolo načase vydať sa do viedenskej Szene spraviť si vlastný názor. V čase spustenia projektu JESU, pokračujúceho v odkaze nečinných GODFLESH, začalo byť rušno aj ohľadne oživenia Justinovho starého ambientného projektu, korene ktorého siahajú ďaleko pred pôsobenie v NAPALM DEATH, pričom začiatkom tohto roku vyšiel u podobným záležitostiam nakloneného labelu Neurot Recordings nový materiál, označený v nadväznosti na predchádzajúce vydania, skromným „3“.

Krátko po deviatej hodine večer a dlho po plánovanom začiatku vychádza zahalený v čiernej mikine s kapucňou na pódium nenápadný chlapík, ktorý bol hlavnou postavou pondelňajšieho večera. Ihneď si s gitarou sadá na kraj pódia k nachystanému štýlovému Apple, na plátne sa spúšťajú jednoduché, ale funkčné vizualizácie a Broadrick zo svojho miesta, ktoré počas setu FINAL vôbec neopúšťa, uvoľnene vypúšťa cez efekty prehnané typicky rozvláčne triviálne tóny, len miestami podporené takmer neznesiteľným basovým dunením. V druhej polovici setu prichádza asistovať aj basák JESU Diarmuid Dalton (basgitaru obsluhujúci netradične v pokľaku a sláčikom), ktorý sa mimochodom tiež podieľal na aktuálnom počine FINAL. Minimalistická tvorba FINAL určite nepatrí na poli ambientu medzi najzaujímavejšie telesá, čas popri meditatívnych tónoch plynie závratnou rýchlosťou a keď tesne po prvom zívnutí pozerám na hodinky, stihlo od začiatku koncertu ubehnúť dobrých štyridsaťpäť minút.

Nasleduje nutná prestávka, po ktorej zaznejú z pódia predsa len konkrétnejšie tóny a zvuk dostáva zrozumiteľnejšie tvary. Introvertne pôsobiaci Broadrick (aj počas setu JESU hojne využivajúci prednahrané slučky z laptopu), okrem Daltona sprevádzaný ďalším veteránom Tedom Parsonom, pamätajúcim tiež mnoho (SWANS, PRONG, GODFLESH, KILLING JOKE) začína skladbou z dlhohrajúceho rovnomenného debutu, „We All Faulter“. Po nej prichádza rad na prvú vec z aktuálneho EP „Silver“, ktoré kapela propaguje na súčasnom turné. Okrem nej som toho večera nezaregistroval už žiadne nové veci, čo je vzhľadom na obsah „Silver“ vcelku škoda (taká „Star“ by bola vítaným spestrením). Väčší ohlas získava po prvých tónoch godfleshovského hrmenia „Friends Are Evil“, meniaceho ušné bubienky na kašu. Celkovo stavili JESU na zapamätateľné a výraznejšie kompozície z „Jesu“, postupom času došlo i na nádhernú „Tired Of Me“ s osadeným motívom pripomínajúcim detskú zvonkohru, alebo „Walk On Water“ potvrdzujúcu, že to s Broadrickovým spevom nebude naživo tak tragické. Prekvapivo záživný koncert JESU uzatvára zvoľna sa rozvíjajúca „Your Path To Divinity“, pričom na sklamanie mnohých už nenasleduje žiaden prídavok. Ja sám som do poslednej chvíle dúfal, že „Star“ len odsunuli na koniec setu...

Štúdiový vizionár Broadrick so spoluhráčmi v Szene preukázali aj pódiovú životaschopnosť, keď výslednému dojmu výrazne pomohol po celý čas výborný zvuk. Nielen personálnym obsadením, ale najmä vďaka Parsonovým razantným úderom derúcim sa do popredia ,často pripomínali JESU toho večera legendárnych GODFLESH. Pomaly sa valiaca hudba z reproduktorov bola nepredstaviteľne hrubá i melancholicky krehká zároveň. Ako hrmenie, pred ktorým sa neuteká, len v nemom úžase načúva.

Foto: Thorn